Geobusiness v najširšom význame.
admin

Pytheas z Massalie – geograf považovaný za blázna

Niektorí ľudia majú trochu smolu, pretože dokážu predbehnúť svoju dobu. Žiaľ pre nevedomú spoločnosť aj tak zostanú za bláznov a klamárov. Taký bol aj životný príbeh moreplavca, kartografa a astronóma Pytheasa z Massalie (4. stor. pred Kr., Massalia – dnešné Marseille). Dnes je Pytheas zabudnutý, ale na jeho prácu nadviazali takí velikáni geografie ako Diodóros Sicílsky a Klaudios Ptolemaios. Pochádzal z gréckej kolónie Massalia na juhu dnešného Francúzska. Ako jeden z prvých určil približne správne geografickú šírku mesta. Niekedy okolo roku 325 pred Kr. získal od rodnej kolónie prostriedky na plavbu do Atlantického oceánu. Prienik do Atlantiku Západné Stredomorie bolo …

Čítať viac

Papierové mestá

Dnes poznáme mnoho metód, ako si ochrániť svoje materiálne aj duševné vlastníctvo. Ale v minulosti mali hlavne geodeti a kartografi problémy s nelegálnym kopírovaním. Predstavte si napríklad situáciu v 19. storočí – namáhavo ste vytvorili novú mapu a niektorý z vašich konkurentov ju obkreslí a publikuje ako svoju vlastnú. Ako by ste dokázali obrániť svoj duševný majetok, keď nemáte dôkazy? V roku 1930 majiteľ spoločnosti General Drafting Company Otto G. Lindberg a jeho asistent Ernest Alpers dostali geniálny nápad. Do motoristickej mapy okolia New York vložili neexistujúce mesto, ktoré nazvali Agloe. Ak by niekto kopíroval ich mapu, tak by to urobil …

Čítať viac

Prví arabskí kartografi a cestovatelia

Arabský a islamský svet bol v minulosti technologickým a intelektuálnym centrom ľudskej civilizácie. Túto skutočnosť si dnes málokedy uvedomíme kvôli obrovskému množstvu mediálnych informácii s politickým či náboženským obsahom. Vedeckou oblasťou, kde by sme dnes mnohé bez stredovekých arabských resp. islamských učencov nevedeli, je geografia a kartografia. Islamskí vzdelanci naviazali na tradície starších kultúr − najmä na koncepcie Gréka Klaudia Ptolemaia. Rozvoj štúdia geografie nastal nielen v súvislosti s rastúcou mocou kalifov, ale aj vďaka množstvu arabských obchodníkov, ktorí mali časté ekonomické kontakty so vzdialenými krajinami. Vzostup kartografie začal hlavne počas vlády abassovského kalifa Al-Ma’múna (813 − 833 po Kr.), ktorý poveril …

Čítať viac

Cholera a GIS

Už asi každý geodet, či geograf pozná, prípadne pracuje s tzv. GIS (Geografický informačný systém). Predpokladám, že väčšina vie jeho charakteristiku. Podľa nej je GIS definovaný ako systémy ľudí, technických a organizačných prostriedkov, ktoré vykonávajú zber, prenos, ochranu, spracovanie a poskytovanie dát s cieľom tvorby informácií na ich použitie v geografickom výskume a aplikáciách. Väčšinou ide o prepojenie mapových pokladov s databázami, dnes hlavne pomocou počítačových programov. Ale málokto tuší, že prvé použitie GIS bolo aplikované v epidemiológii. V roku 1832 francúzsky kartograf Charles Picquet použil priestorové analýzy, keď na mapu Paríža farebne zaznačil veľkosť výskytu cholery a úmrtí. V roku 1854 jeho príklad využil John …

Čítať viac

Arthur C. Clark – Praotec telekomunikačných družíc

Teraz už ľudstvo bežne používa technológie ako je GPS, alebo satelitná televízia. Málokto však vie, že prapôvodcom myšlienky telekomunikačných satelitov bol spisovateľ science fiction literatúry – Arthur C. Clark. Tak ako v 19. storočí mnohé vynálezy predpovedal J. Verne, aj on predbehol svoju dobu. Už v roku 1945 vo svojej tvorbe formuloval myšlienku geostacionárnej družice. Technológia GPS síce používa iný systém, ale vychádza z pôvodnej Clarkovej myšlienky. Netreba pripomínať, že to bolo dávno pred tým, ako sa do vesmíru dostala umelá ruská družica Sputnik (r. 1957). Podobné idey o družiciach boli síce naznačené, niektorými vedcami už pred vojnou, ale Clark bol …

Čítať viac

Tu sú levy a draci

Starovekí (hlavne rímski) kartografi používali na označenie neznámych krajín spojenie – Hic sunt leones (Tu sú levy). No ich stredovekí pokračovatelia skôr písali vetu – Hic sunt dracones (Tu sú draci). Označovali tak neznáme a nebezpečné miesta na mapách. Aj keď sú tieto frázy dnes súčasťou bežného jazyka, nález ich zobrazení nie je až tak častý. Najznámejším prípadom je tzv. Hunt-Lenoxov glóbus zo začiatku 16. storočia. Nápis „Hic sunt dracones“ sa nachádza v oblasti dnešnej juhovýchodnej Ázie, čo viedlo niektorých bádateľov k presvedčeniu, že starí geografi sa dozvedeli historky o varanoch komodských. Tak isto netreba zabúdať, že samotný lev v …

Čítať viac

Spev ako navigácia

Podľa výskumu niekoľko stoviek lebiek starých 11 tisíc rokov z južnej Ameriky sa zistilo, že majú podobné črty ako kosti pôvodných Austrálčanov – Aborigénov. Podobne dopadli analýzy kosti hydiny z južnej Ameriky. Dokazujú prítomnosť ázijských vtákov už pred príchodom Európanov. Mohlo by to znamenať, že americký kontinent osídlili najmenej dve skupiny ľudí. Jedna prišla zo severu cez Beringovu úžinu. Druhý smer osídľovania mohol prísť z Tichého oceánu (ostrovy Polynézie). Samozrejme, všetko je ešte predmetom vedeckých diskusií. Okrem spomínaných dôkazov existujú aj iné indície. Zdá sa, že obyvatelia Oceánie boli schopní prekonávať na svojich plavidlách aj niekoľko tisíc kilometrové trasy. Vieme, …

Čítať viac

Mapy pred objavením písma

Môže sa to zdať neuveriteľné, ale najstaršie mapy sa mohli objaviť ešte pred vynájdením písma. Už zo staršej doby kamennej (paleolit) poznáme predmety, ktoré sa interpretujú ako mapy. Samozrejme, niektoré ďalej spomínané nálezy majú rôzne (aj nekartografické) výklady. Jedna z najstarších „máp“ (stará 25 000 rokov) sa pravdepodobne našla v českom Pavlove, mala by znázorňovať hory, rieku a údolie v okolí. Ďalší nález máme zo španielskej oblasti  Navarra. Ide o kus pieskovca (18 cm krát 13 cm krát 2,5 cm), ktorý interpretovali ako 14 000 rokov starú mapu. Mala by zobrazovať pohoria a rieku viditeľné z jaskyne, ktorú obývali v …

Čítať viac

Kompas starých Vikingov

Vikingovia sa ešte do dnes považujú za schopných moreplavcov. Všeobecne prijímame fakt, že sa im podarilo osídliť ostrov Grónsko a doplávať až do Ameriky. Doteraz sa myslelo, že na orientáciu im slúžili hlavne slnko a hviezdy. Ale čo robili, keď bolo pod mrakom? Vysvetlením by mohol byť nález tzv. islandských krištáľov na potopených vikingských lodiach. Krištáľ sa bežne nachádza v Škandinávii a na Islande. Tento kameň ma vlastnosť depolarizovať slnečné svetlo, čiže ho filtruje. Ak sledujeme svetlo cez kryštáľ, tak vidíme dva odlišné lúče: jeden bežný a druhý depolarizovaný. Otáčame s ním až do momentu, keď dostaneme rovnakú intenzitu pri …

Čítať viac