Tu sú levi a draci

Starovekí (hlavne rímski) kartografi používali na označenie neznámych krajín spojenie – Hic sunt leones (Tu sú levy). No ich stredovekí pokračovatelia skôr písali vetu – Hic sunt dracones (Tu sú draci). Označovali tak neznáme a nebezpečné miesta na mapách. Aj keď sú tieto frázy dnes súčasťou bežného jazyka, nález ich zobrazení nie je až tak častý. Najznámejším prípadom je tzv. Hunt-Lenoxov glóbus zo začiatku 16. storočia. Nápis „Hic sunt dracones“ sa nachádza v oblasti dnešnej juhovýchodnej Ázie, čo viedlo niektorých bádateľov k presvedčeniu, že starí geografi sa dozvedeli historky o varanoch komodských.

Tak isto netreba zabúdať, že samotný lev v stredoveku mohol byť aj symbolom Ríma. Lev je kráľ zvierat a Rím je kráľovnou miest. Draci a levy však nie sú jediné zobrazované kreatúry na okrajoch máp. Napríklad na neskoro stredovekej mape (15. stor. po Kr.), ktorá vznikla podľa diela antického vedca Ptolemaia (2. stor. po Kr.), sa na okrajoch nachádzajú slony, hrochy a kanibali. Na tzv. Tabula Peutingeriana, čo je stredoveká kópia rímskej mapy, sú neznáme miesta označené ako „in his locis elephanti nascuntur“, „in his locis scorpiones nascuntur“ alebo „hic cenocephali nascuntur“, voľný (gramaticky pozmenený) preklad – „Slony sa rodia v týchto miestach“, „Škorpióny sa rodia v týchto miestach“ alebo „Cynocephaly (bytosti s ľudským telom a psovou hlavou) sa rodia v týchto miestach“. Vo vymenovávaní rôznych reálnych či mytologických bytostí by sme mohli pokračovať, len napríklad také moria a oceány poskytovali kartografom nekonečné možnosti príšer. Ľudia sa možno báli, alebo minimálne rešpektovali to neznámo.

 

bk