Spev ako navigácia

Podľa výskumu niekoľko stoviek lebiek starých 11 tisíc rokov z južnej Ameriky sa zistilo, že majú podobné črty ako kosti pôvodných Austrálčanov – Aborigénov. Podobne dopadli analýzy kosti hydiny z južnej Ameriky. Dokazujú prítomnosť ázijských vtákov už pred príchodom Európanov.

Mohlo by to znamenať, že americký kontinent osídlili najmenej dve skupiny ľudí. Jedna prišla zo severu cez Beringovu úžinu. Druhý smer osídľovania mohol prísť z Tichého oceánu (ostrovy Polynézie). Samozrejme, všetko je ešte predmetom vedeckých diskusií. Okrem spomínaných dôkazov existujú aj iné indície.

Zdá sa, že obyvatelia Oceánie boli schopní prekonávať na svojich plavidlách aj niekoľko tisíc kilometrové trasy. Vieme, že určite osídlili aj ďaleké Havajské ostrovy. Zaujímavá je otázka, ako sa orientovali na tak veľkom priestore Tichého oceána. Polynézania dokázali zdolať obrovské vzdialenosti najmä vďaka vlastnej ústnej tradícii. Postupne ich predkovia zaznamenávali všetky dôležité informácie do piesní. Mali zaznačené, v ktorom ročnom období vyraziť, taktiež poznali polohu dôležitých hviezd na oblohe (aj časy a smer ich západov a východov). Dokonca vedeli o oceánskom prúdení a významných vetroch. Piesne sa dedili v rámci komunity a niekedy k ním pridávali ďalšie časti. S istým zveličením môžeme hovoriť o „upgrade softwaru“. Napriek tomu muselo byť odvážne, keď sa títo starovekí moreplavci vybrali na svojich vratkých dvojitých kanoe na tisíckilometrové plavby. No a v orientácii im pomáhali len piesne.

 

bk