Geobusiness v najširšom význame.

Prví arabskí kartografi a cestovatelia

Prví arabskí kartografi a cestovatelia

Arabský a islamský svet bol v minulosti technologickým a intelektuálnym centrom ľudskej civilizácie. Túto skutočnosť si dnes málokedy uvedomíme kvôli obrovskému množstvu mediálnych informácii s politickým či náboženským obsahom. Vedeckou oblasťou, kde by sme dnes mnohé bez stredovekých arabských resp. islamských učencov nevedeli, je geografia a kartografia.

Islamskí vzdelanci naviazali na tradície starších kultúr − najmä na koncepcie Gréka Klaudia Ptolemaia. Rozvoj štúdia geografie nastal nielen v súvislosti s rastúcou mocou kalifov, ale aj vďaka množstvu arabských obchodníkov, ktorí mali časté ekonomické kontakty so vzdialenými krajinami.

Vzostup kartografie začal hlavne počas vlády abassovského kalifa Al-Ma’múna (813 − 833 po Kr.), ktorý poveril svojich učencov meraním vzdialeností medzi poludníkmi. Vďaka týmto pokusom vedeli moslimskí vedci vypočítať obvod Zeme. Vraj nechal vyhotoviť najväčšiu mapu na svete na základe Ptolemaiových teórií, ktorá sa však nezachovala do dnešných dní. V 9. storočí perzský matematik Habash al-Hasib al-Marwazi medzi prvými aplikoval myšlienky sférickej trigonometrie, projektovania máp a začal používať orientáciu pomocou polárnych súradníc. Stredom jeho geografických úvah, tak ako aj u ostatných moslimských vedcov bolo posvätné mesto Mekka. Na začiatku 10. storočia, Abu al-Zayd Balkhī, pôvodom z Balkh, založil školu pre kartografov tzv. Balkhī v Bagdade.

Škola aj spomínaní geografi mali význam hlavne pre moslimských obchodníkov, ktorí však okrem prijatia kartografických vedomosti, sami aktívne poskytovali informácie o svete, v ktorom sa pohybovali. Napríklad aj pre územie Slovenska bol významný učenec a cestovateľ Ibn Rusta, ktorý na začiatku 10. storočia precestoval veľkú časť východnej Európy a vo svojom diele spomína aj veľkomoravského panovníka Svätopluka.

Ešte slávnejší bol jeho súčasník Ahmad Ibn Fahdlān. Tohto cestovateľa vyslal bagdadský kalif na územie dnešnej východnej Európe, precestoval uzemie Kyjevskej Rusi, krajinu Povolžských Bulharov, dokonca sa vraj stretol aj s mužmi severu – Vikingami. Časť jeho príbehu je známa aj z knižného [M. Crichton – Požierači mŕtvych (Eaters of the Dead)] a filmového spracovania [Trinásty bojovník (The 13th Warrior), r. J. McTiernan, 1999]. V slovenskej a českej distribúcii je dielo známe pod názvom Vikingovia v hlavnej úlohe s Antoniom Banderasom.

bk

Ilustrácie: Intersonic, Wikipedia