Cholera a GIS

Už asi každý geodet, či geograf pozná, prípadne pracuje s tzv. GIS (Geografický informačný systém). Predpokladám, že väčšina vie jeho charakteristiku. Podľa nej je GIS definovaný ako systémy ľudí, technických a organizačných prostriedkov, ktoré vykonávajú zber, prenos, ochranu, spracovanie a poskytovanie dát s cieľom tvorby informácií na ich použitie v geografickom výskume a aplikáciách. Väčšinou ide o prepojenie mapových pokladov s databázami, dnes hlavne pomocou počítačových programov. Ale málokto tuší, že prvé použitie GIS bolo aplikované v epidemiológii.

V roku 1832 francúzsky kartograf Charles Picquet použil priestorové analýzy, keď na mapu Paríža farebne zaznačil veľkosť výskytu chorely a úmrtí.

V roku 1854 jeho príklad využil John Snow pri vypuknutí cholery v Londýne. Na mapu umiestňoval body s jednotlivými prípadmi. Jeho štúdia o distribúcii viedla k objaveniu zdroja nákazy – vodnému čerpadlu. Po jeho odpojení začala choroba ustupovať. Vďaka svojej mape tak dokázal, že infekcia sa nešíri vzduchom, ako si myslela väčšina vtedajších autorít. Zobrazil prítomnosť prípadov cholery v okolí vodnej pumpy a tak isto pracoval so štatistikou na dokázanie svojich teórií. Neskôr sa zistilo, že neďaleko čerpadla bola žumpa, do ktorej rodina hodila plienky nakazeného dieťaťa. Kanalizácia presiakla ku zdroju vody a ohnisko nákazy bolo na svete.

 

bk